Faktory ovplyvňujúce pôsobenie

Forma a obsah

Hlavné zloženie orgonitu je kov a organická zložka (živica). Ako sa všade uvádza, organická časť kozmickú energiu priťahuje a kov odpudzuje. Vďaka tomu dochádza k pohybu a zvyšovaniu frekvencie kozmickej energie. Tieto dve zložky predstavujú na fyzickej úrovni princíp jin-jangu, teda princíp polarity – protikladov, ktoré sa svojou prítomnosťou dopĺňajú a tvoria celok (viac o ostatných kozmických princípoch). Tento princíp existuje aj ako forma a obsah, kde v tomto prípade je formou orgonit a obsahom jeho vyžarovanie. Forma je nevyhnutná na to, aby sme mohli  niekde uchovať energiu a jej kvalitu, ale podstatou je „náplň“. Tu zase na ešte jemnejšej úrovni existuje ten istý princíp, kde formou sa stáva samotná energia a obsahom jej kvalita – čistota, frekvencia a informácia.

Napriek zdanlivej jednoduchej technickej časti výroby orgonitu sa medzi finálnymi výtvormi vyskytujú zaujímavé rozdiely. Akoby každý orgonit - nosič energie bol predurčený mať svoju špecifickú povahu už vo svojej forme, pretože pri nabíjaní sa každý naladí po svojom aj keď držíme v rukách dva orgonity naraz. Ide o silu v Bovisových jedntkách na rôznych úrovniach. Ale na druhej strane sa zase každý prispôsobí a naladí na biorezonanciu osoby, ktorá ho používa (pravdepodobne osoby, ktorá je v dosahu jeho poľa) a vylaďuje rezonanciu tej osoby tiež na rôznych úrovniach. Osobne si myslím, že existujú ešte ďalšie kvality, ktoré zatiaľ nemáme zmerané. Dôvod na to je fakt, že ak vchádza do formy - orgonitu ten istý obsah, tá istá sila, kvalita a informácia naraz v rovnakom čase a priestore, napriek tomu každý vykazuje iné hodnoty. Znamená to, že rozdiel spôsobuje ich forma. Môj názor je, že aj napriek rozdielnemu vyžarovaniu, skutočný obsah obidvoch orgonitov na najjemnejších rovinách bude totožný. 

Po samotnej výrobe orgonitu je nabíjanie a vytváranie jeho špecifickej kvality najdôležitejším krokom. Orgonity sa mi veľmi dobre osvedčili v jednoduchej forme (živica, kovové piliny, kryštál) a bez nejakých špeciálnych technických parametrov. Orgonit by mal byť podľa mňa ako mních v oranžovom rúchu – veľmi jednoducho oblečený, pritom pohodlne, elegantne a s úžasnou vnútornou silou a čistotou. bezohľadu na to aká je forma, ak doň vložíme energiu čistého srdca, výsledok bude stáť za to. Preto by nabíjanie orgonitov nemalo byť ako nabíjanie mobilného telefónu. Skôr ako čistiť kamienky na mesačnom svite alebo vo vode by sme mali čistiť svoje vlastné srdce, pretože tam máme ukryté to čo hľadáme. Tam je ukrytá naša najväčšia sila a kvalita. To je ale sila, ktorá je na úplne inej úrovni a tá je schopná plniť naše želania. Tú nezachytíme ako vyžarovanie, ale dá nášmu vyžarovaniu vysokú kvalitu a takisto umožní nášmu energetickému telu, aby ním prúdilo podstatne viac kozmickej energie. Touto silou môžeme potom nabíjať orgonity, dávať silu rastlinám, ale svojou vnútornou kvalitou, ktorou nie je samotná energia môžeme meniť aj svoj osud. A to je aj kvalita ktorá lieči - nie samotná energia. Tak ako vytvárame kvality jemného vyžarovania hmoty – minerálov a kovu, tak si vlastne vytvárame aj kvalitu svojho vlastného života skrze svoje vnútorné naladenie.

Srdcové energetické centrum

Rozprávka o Aladínovej lampe opisuje cestu do srdca vo forme príbehu, v ktorom Aladín musí prechádzať štyrmi komnatami a vo štvrtej ho má čakať lampa s Džinom. Počas tejto cesty ho na okolí čakali rôzne klenoty, ale on sa nesmel za nimi obzerať, inak by sa nenaplnil jeho cieľ. Štvrtá komnata predstavuje štvrtú čakru, čakru srdca a Džin našu ukrytú silu. Keď Aladin trel lampu a potom sa objavil Džin, jej duch, symbolizovalo to aktivovanie srdcovej čakry. Klenoty počas jeho cesty predstavovali rôzne schopnosti, ktoré adept duchovnej školy získa počas svojej vnútornej púte do srdca. V kresťanstve existujú podobenstvá, ktoré vyjadrujú kozmické zákony a princípy presne tak isto ako to je aj vo východných kultúrach. Všetky pôvodné náboženstvá vyjadrujú a učia (prípadne učili) o tom istom, len v inej terminológii a systéme. Pôvodné náboženstvá a filozofie sú len formou, ktorých podstata je tá istá. Prvoradé je nájsť v sebe čistú lásku, radosť, pokoj, slobodu a poznanie svojej podstaty a tým aj pocit bezhraničnej istoty.

V sebe máme ukrytú obrovskú silu, ale takmer nikto z nás ju nedokáže využiť, pretože na to, aby sa uvoľnila a mohla pôsobiť, musíme ju najprv oslobodiť z našich vnútorných, ale aj nevedomých emočných a mentálnych kŕčov. To si vyžaduje dokonalé vnútorné uvoľnenie. Naše podvedomé túžby, strachy a závislosti na rôznych predstavách o živote nás držia v zakliatej forme vedomia, ktoré má problém vnímať pravdu a čistú radosť dokonca aj v stave, keď si myslíme, že všetko je v poriadku a žijeme pokojný život. Existuje paradoxná pravda: ľudia sa usilujú naplniť si voje túžby a pohodlie, aby našli vnútorný pokoj, ale jedine ak sa uvoľnia a nájdu v sebe vnútorný pokoj ako prvý, umožnia svojej vnútornej sile splniť im všetko na čo si pomyslia.

Nabíjanie a jeho význam

Takže dôležitá je práca na sebe, nie na orgonite. Práca na sebe trvá roky a skutočne duchovne realizovať vo svojom živote dokáže len málokto na svete. Orgonit je už len ako podpis pod vlastné dielo, ktorým sme my sami. Do akej miery sa v uvoľnení dokážeme naladiť na čistotu srdca a univerzálnu silu, Boha, do takej miery bude náš orgonit vnútorne krásny. Držíme ho pritom v rukách a kvalitu svojho naladenia nechávame prúdiť pomocou univerzálnej kozmickej energie. Potom táto hlavná záverečná fáza môže trvať niekoľko minút, alebo aj hodinu. Ale práca na tejto hodine môže trvať dlhé roky. Vo vesmíre má najväčšiu silu slovo, preto je dôležitý výber a význam slov, ktoré si mentálne hovoríme. Treba si dať pozor, aby sme do slov slepo nemiešali svoje túžby a problémy. Kvalitné vyžarovanie si vyžaduje pocit pokoja, radosti, istoty a sily. Na tomto princípe je založená technika mantier. Keď si všimneme väčšinu starých duchovných mantier, ktoré vytvárali najmúdrejší ľudia planéty, tie nemali nijaký osobný význam, ale napriek tomu vplývali na osobný život. Ich význam bol veľmi univerzálny, pozitívny a duchovný. Čierna mágia a mágia, do ktorej vkladáme svoje ego (vlastné túžby a predstavy o tom ako má šťastie vyzerať) vytvára hranice medzi nami a skutočnou pravdou, oddeľujeme sa od jednoty a teda sa vzďaľujeme od cieľa a od skutočného šťastia – ak si myslíme, že my poznáme pravdu a cestu. A ak sú naše myšlienky vyslovene negatívne, tak sa sami likvidujeme na jemnohmotných úrovniach a vytvárame si nepredstaviteľné problémy, ktoré na nás budú čakať ako nášľapné míny. Neznamená to, že nemôžeme riešiť svoje osobné problémy, alebo že musíme nevyhnutne trpieť. V prvom rade si treba uvedomiť čo je našim skutočným problémom a potom riešenie tohto problému nechať na univerzálnu silu, aby sa dostali do harmónie tie sily, ktorých rozladenie spôsobuje náš zdanlivý problém. Naplnením našich osobných túžob by sme problém mohli iba zahaliť hrubou prikrývkou, alebo ho dokonca aj prehĺbiť. Nikdy nedávam orgonitom program čo konkrétne majú vykonať a aké túžby plniť. V každom je program, aby vylaďovali disharmóniu tam, kde je to potrebné a riešili to čo je potrebné riešiť. Ďalšia dôležitá vec, ktorú treba mať na pamäti je, že žiaden orgonit neslúži k tomu, aby sme sa vzdali vlastnej práci na sebe samom. Ani v záhrade nám nepomôže orgonit, keď v čase sucha nepolejeme rastlinky vodou. Môže nám ale výrazne pomôcť svojim pôsobením ak vedome zapojíme aj vlastné sily. Jeho úlohou je, aby nás obklopoval energiou pozitívnej vibrácie, pretože má veľký význam obklopovať sa pozitívnymi ľuďmi, vecami, symbolmi a obrazmi podobne ako pozitívnymi myšlienkami a slovami.

Spirituálne zmätky

Ľudia si často mýlia duchovný rozmer s čistým materializmom. V domnienke, že sa duchovne rozvíjajú, často iba viac upadajú do materializmu. Upadať do materializmu nemusí nevyhnutne znamenať strácať na hodnote ako je to často chápané, ale stávať sa emocionálne závislým na vonkajších okolnostiach a vonkajšej forme, ktorá sa často zamieňa s obsahom – so skutočným šťastím. Jedna z častých vecí, ktorú si ľudia pletú s duchovnou vyspelosťou sú ich schopnosti. Ak má aj niekto výnimočnú schopnosť, to neznamená, že on, alebo ona sú naozaj výnimoční. Je to ich schopnosť, ktorá je výnimočná. Ak nám niekto daruje vzácny dar, tak hodnota samotného daru sa nikdy netýka nás. A to najvzácnejšie pri akte darovania je osoba, ktorá nám ho darovala, ale nás samých sa táto hodnota nemusí vôbec týkať. Našu skutočnú hodnotu si musíme vybudovať sami. Tú nám nikto nedá ani nezoberie. Takže čo sa týka pre nás vzácneho daru, v hodnotovom rebríčku sme možno až na treťom mieste. A ak nám niekto daruje iba kompliment, alebo urážku, je to vždy naše ego čo sa chtiac-nechtiac (vedome-nevedome) stotožňuje s týmto darom. Naše ego a to s čím sa stotožňuje ale nie je naša hodnota. Ego je opak lásky, nie pravé sebavedomie, alebo vedomie svojej skutočnej hodnoty. Ego nás oddeľuje od jednoty a láska naopak spája. Ak sa začneme stotožňovať s tým čo máme a čo sme dostali od Boha, stávame sa materialistický bez ohľadu na to či máme drahé auto, talent, alebo „duchovné“ schopnosti. Materializmus by som v tomto bode definoval ako "ja mám". A potom aj naše šťastie sa stáva závislé na tom čo máme, ale aj to je zakaždým len krátkodobé a potrebujeme stále viac. Výnimočné „duchovné“ schopnosti ľudí priťahujú v podstate väčšinou len preto, aby sa naplnili niektoré z ich zmyslových túžob, prípadne pošteklili svoje ego. Všetky schopnosti ale časom stratia význam, pretože všetky je možné nahradiť vyspelejšou technológiou - HMOTOU a pritom naše skutočné šťastie sa dá naplniť bez zvláštnych schopností a vyspelejšej technológie. To čo je dnes samozrejmosťou by bolo pred niekoľkými storočiami, alebo iba desaťročiami zázrak. Veda, alebo kvantová fyzika smeruje k takému teoretickému vrcholu, že sa raz bezdrôtovo napojíme na prístroj, ktorý nám naše predstavy prenesie do hmoty - zhmotní ako „tlačiareň na naše predstavy“ na základe toho, že hmota je tiež len forma ilúzie. Vtedy už zázraky nebudú existovať a schopnosti už nebudú potrebné. Ale jedna vec, s ktorou nepohne žiadna veda, technológia ani špeciálne schopnosti bude naše skutočné šťastie. Aj keby sa reálne uskutočnila predstava o zhmotnení predstáv, v konečnom dôsledku by človek aj tak nedospel k duševnému naplneniu. Žiadna technológia nepriniesla a ani neprinesie nášmu srdcu skutočné naplnenie. Hmotný svet, vrátane nášho fyzického zdravia je dôležitý, ale sám o sebe je len prázdna forma. Je nevyhnutnou podmienkou ku šťastiu, ale nie je šťastím samotným. Hovorí sa, že nájsť šťastie v sebe je ťažké, ale nájsť ho vonku je nemožné. A presne o tom je duchovný rozvoj. O poznaní nemennej skutočnosti, ktorá priamo súvisí s trvalým vnútorným šťastím a hlbokým vnútorným naplnením. Toto naplnenie je ako pokojné dno oceánu. Na povrchu sa počasie z času na čas mení a voda sa môže aj rozbúriť, ale podstata – pokoj v duši a pohľad na svet zostane nezmenené.